Sereď sa stala jeho druhým domovom. Defenzívny záložník ŠKF iClinic Bankole Olawale Adekuoroye (23), pochádzajúci z Nigérie, si náš klub obľúbil a nedá naň dopustiť. Futbal sa stal pre neho celým životom. Bol k nemu vedený odmala a ako chlapec sníval, že sa ním bude živiť a podpíše profesionálny kontrakt v Európe. Podarilo sa mu to a sme radi, že ho máme v mužstve. Dali sme mu taktiež priestor, aby nám čosi viac o sebe povedal. 

Každý chlapec mal sen/sny. „Bankimu“ učarilo kotúľajúce sa čudo. „Pochádzam z Nigérie, narodil som sa v roku 1996 v hlavnom meste Akure, v štáte Ondo. Moje detstvo nebolo zlé, pretože rodičia ma podporovali v snoch a snažili sa mi pomôcť v čomkoľvek, čo som robil. Veľmi si cením, že pochádzam z rodiny, ktorá miluje šport. Svoju futbalovú kariéru som začal vo veku 7-8 rokov kvôli vášni, ktorú som si vybudoval k tejto hre. Môj ocino bol veľký milovník futbalu, pamätám si, že ma povzbudzoval, aj na to, ako mi kúpil prvé kopačky – biele Diadory. Nigéria je krajina s mnohými hodnotami a možnosťami, ale splnenie svojich snov si vyžaduje silu a odvahu. Som hrdý, že som sa narodil v Nigérii,“ začal svoje rozprávanie angličtinou.

Do klubu prišiel v januári 2018, na Slovensku to bola pre neho druhá kariérna zastávka. „Úprimne a zo srdca poviem, že pred príchodom na Slovensko som o krajine nič nevedel. Myslím, že som sa dozvedel o Slovensku len 2-3 mesiace predtým, než som prišiel. Aby som bol úprimný, ako chlapec som chcel raz opustiť krajinu, svoju rodinu a začať svoju životno – futbalovú cestu niekde v zahraničí. Trochu som sa toho obával a môj otec mi vždy prízvukoval, aby som bol odvážny a vždy si pamätal a nikdy nezabudol, odkiaľ pochádzam, kto ma vychoval. Držím sa toho a ďakujem rodine. Na Slovensku bol mojim prvým klubom Spišská Nová Ves, neskôr som prestúpil do Serede, naskytla sa mi jedinečná príležitosť. Som potešený, že som mohol byť pri historickom okamihu pre klub, postupe do najvyššej súťaže, je to pre mňa záväzok, snažím sa byť tímovým hráčom a čo najviac mu pomáhať. Vďačím za príležitosť, ktorú mi dala Sereď,“ pokračoval hráč s číslom 18. 

 Položili sme mu otázku, ktorú nie všetci futbalisti majú radi – aby opísal sám seba. S úsmevom odpovedal: „Stručne odpoviem, že sa nemôžem a nechcem hodnotiť ako hráč, ale podpora, ktorú dostávam od tímu a klubu je skvelá. Myslím si, že táto otázka by mala byť mierená skôr fanúšikom, aby posúdili moje výkony, pretože nechcem byť individualista a hovoriť čosi o sebe. V  kabíne sa však cítim veľmi dobre. Mám dobrý vzťah s každým v tíme a snažíme sa jeden druhého pochopiť. Podržať. Nálada niekedy závisí od výsledku, či v zápase vyhráme, či prehráme, vtedy bývam smutný. Dušou nášho tímu je súdržnosť. Máme veľkého vodcu, Ľuba Michalíka, ktorý je veľmi múdry, veľmi ho rešpektujem a poslúcham. Našiel som v Seredi skutočne skvelú partiu hráčov,“ dodal. 

Pomedzi vety priznal, že i pre neho je prekvapením, ako si počíname v nováčikovskej sezóne. A posledné víťazstvo v MOL aréne, v Dunajskej Strede 4:3, to mu pohladilo futbalovú dušu. „Ako som povedal, súdržnosť je dušou a srdcom nášho tímu. Som veľmi spokojný s našimi výkonmi v sezóne, počíname si nad očakávania všetkých. Sereď ako klub je skupina ľudí, ktorí sme sa najprv pozerali na záchranu a odrazu prišiel príjemný šok pre nás, postúpili sme do nadstavbovej časti, čo je veľký úspech. To, čo sme dosiahli nie je individuálne, ale kolektívne úsilie. Od manažmentu, technicko – trénerský tím a nás hráčov. Ďakujeme Bohu, že duch nášho mužstva je vysoko, musíme sa však každý deň sústrediť na svoju prácu, z dobrého sa tešiť a z chýb sa poučiť,“ rozprával veľmi rozumne a hĺbavo.

Na záver sme ho požiadali, aby nám povedal čosi o svojich koníčkoch, voľnom čase. „Som jednoduchý človek a rád nadväzujem kontakty, priateľstvá, snažím sa byť milý. Mám rád čítanie, počúvanie hudby a sledovanie dobrodružných filmov. Mám rád súkromie, čas určený len pre seba, ten mi dáva priestor premýšľať o tom, čo som urobil dobre, alebo zle a ja som ten typ človeka, ktorý sa vie ospravedlniť, ak som urobil chybu, niečo pokazil. Niekedy sa ospravedlňujem, aj keď mám v tej- ktorej veci pravdu, len aby dotyčná osoba pochopila, že moja zdvorilosť a ľudskosť je nad moje ego. Som rád, keď vidím okolo seba šťastných ľudí. Mojim futbalovým vzorom je Patrick Vieira, pretože môj otec mi vždy hovoril, že hrám podobným štýlom, ako on. Nemal som ho možnosť sledovať ako aktívneho hráča, ale mám jeho videá, ktoré mi otec raz kúpil,“ zakončil obdivovateľ dlhoročného hráča Arsenalu Londýn, aktuálne trénera vo francúzskej Ligue 1, v mužstve OGC Nice.

Autor: Miroslav Čief