Je Sereďan ako repa. Na Slovensku pôsobil v nejednom klube, ale hrať v domácom prostredí a k tomu najvyššiu súťaž, to musí byť pre neho ako balzam na dušu. Momentálne je síce Adam Morong, 26- ročný ofenzívny záložník, zranený, verí však, že čoskoro opäť vybehne na trávniky Fortuna ligy a spoločne s mužstvom sa bude tešiť z víťazstiev.
Zranenie futbalistu vždy akosi stopne. Či je v menšom či väčšom rozsahu, každého vždy zastaví v rozlete a stane sa z neho divák/pozorovateľ v zápasoch svojich spoluhráčov. Podobne ako z Adama. „Moje zranenie je na futbalistu trochu špecifické, ide o natrhnutý brušný sval niekde pri spodku panvovej kosti. Momentálne pracujem s fyzioterapeutom Ottom Szabóom, cvičím, behám, pripravujem sa individuálne. Doba liečenia je v tomto prípade dosť zdĺhavá, ale robím všetko preto, aby som sa vrátil do súťažného diania v čo možno najkratšom možnom čase. Nechcem to uponáhľať, ale neviem sa už dočkať, ako pomôžem mužstvu v zápasoch,“ rozhovoril sa o svojich vleklých patáliách.
Jeho odlúčenie od mužstva ho mrzí zaiste o to viac, že chce nadviazať na pre nás úspešnú minulú sezónu. V niektorých zápasoch, pri neúčasti Ľubomíra Michalíka, bol dokonca kapitánom. „Minulú sezónu sme skutočne dosiahli pre seredský futbal historický, významný úspech. Boli sme výborná partia, ktorá ťahala za jeden koniec povrazu a preto naše výsledky boli také, aké boli. Niektoré zápasy sa nám, samozrejme, nevydarili, ale aj to patrí k futbalu. Celú minulú sezónu môžem teda hodnotiť pozitívne, odviedli sme na naše pomery skvelú prácu a chceme na to nadviazať aj v začínajúcej sa sezóne Fortuna ligy, ktorá určite nebude pre nás ľahká, preto musíme neustále na sebe pracovať,“ pokračoval.
Celú letnú prípravu premaródoval. Sledoval však, akými zmenami prechádza káder, či akou premenou prešiel realizačný tím ŠKF iClinic. „V lete to bolo pre mňa niečo nové, nakoľko som bol zranený a pracoval som sám. No myslím, že čo som videl tréningy a zápasy, príprava splnila to čo mala a pripravila nás na ligu. Noví hráči zapadli do kolektívu, panuje v ňom dobrá nálada. Trochu ma mrzí, že sme nezvládli úvodný duel ligy v Trnave, tam sme nepodali optimálny výkon. Proti Senici sme to odčinili, vyhrali a chalanom sa v týždni pracovalo lepšie. Dúfam, že proti Dunajskej Strede opäť čosi uhráme,“ narážal na posledné vzájomné meranie síl, keď sme v Dunajskej Strede vyhrali 4:3 vo fantastickom zápase.
Vieme, že viacerí hráči sledovali účinkovanie DAC- u v Európskej lige EUFA, kde mužstvo Petra Hyballu vypadlo v 2. predkole na gréckom FC Atromitos po výsledkoch 1:2 doma a 2:3 vo štvrtok v Aténach. „Verím mužstvu, že to zvládne. Dunajskostredčania mali síce nahustený program, ale sú dobre trénovaní. Musíme sa v prvom rade pozerať na vlastný výkon. Verím chalanom a chcem, aby nasledujúca sezóna bola minimálne tak úspešná, ako predchádzajúca, alebo ešte o kúsok úspešnejšia. Z môjho osobného pohľadu, aby som bol zdravý a mohol pomôcť chalanom na ihrisku v zápasoch, a to ostatné príde,“zaželal sebe i mužstvu.
Hráča, ktorý má v najvyššej slovenskej súťaži na konte 48 zápasov a v nich 4 góly sme sa opýtali na prierez jeho kariéry. „Som Sereďan a začínal som s futbalom v Seredi, keď som mal 6-7 rokov. Ako dorastenec som prestúpil do Trenčína, v ktorého drese som aj debutoval v najvyššej súťaži. Následne som hosťoval v 2. lige v Liptovskom Mikuláši, potom som sa vrátil do Serede, postúpili sme z 3. do 2. ligy a potom som už hral ligu- v Nitre a Senici. Zakotvil som následne opäť v Seredi, radoval sa z historického postupu do najvyššej súťaže a prajem si, aby som tu zažil ešte veľmi veľa pekných futbalových radostí.“
Adama sme sa, podobne ako jeho spoluhráčov, opýtali na súkromie. „Ako som spomínal, som Sereďan a bývam v Seredi. Väčšinu voľného času trávim v kruhu rodiny. Mojimi obľúbenými jedlami sú napríklad špagety, pizza, kurací rezeň s ryžou a podobne. Chcem ešte spomenúť, že rád chodievam do prírody na turistiku. Čo sa týka futbalu, chcem byť zdravý, podávať dobré výkony a raz by som chcel skúsiť pôsobenie niekde v kvalitnej zahraničnej súťaži,“ zakončil náš rozhovor.
Autor: Miroslav Čief
Foto: Štefan Hubinák