Už viac ako mesiac sa hráči Serede, ktorí si naposledy spolu zatrénovali 12. marca, nevidia ináč ako na sociálnych sieťach resp. si telefonujú. Samozrejme, že poctivo z domáceho prostredia, z ktorého do spoločnej skupiny pribúdajú aspoň fotografie či videá. V posledných dňoch v nej bodovalo opuchnuté koleno brankára Pavla Penksu. „Je to maličkosť, hoci ma trochu vyradila z tempa. Ešte v Seredi som ho trochu pociťoval. Som však brankár, hádžem sa na zem, niekedy to zabolelo. Teraz som bol behať, natiekla mi doňho voda, v piatok som ju bol vyberať. Ale je to už fajn,“ vysvetlil nám Pavol Penksa.

Nie je mu už pridlho? „Počas prvých dní som si to uvedomoval zvlášť intenzívne, aj preto, že som sa vrátil do Ružomberka, kde bývam sám. Verte, nie je to ľahké. Som aj mimo rodiny, súrodencov mám v Spišskej Novej Vsi, mamku v Prahe. Potom som to preklenul. Povedal som si, že ten čas maximálne využijem. Samozrejme, na prvom mieste je trénovanie podľa plánov, ktoré dostávame od trénera do skupiny. Ale okrem toho viac čítam, vzdelávam sa, sledujem videá na youtube a iných platformách. Milujem varenie, a tak si to užívam, rovnako ako hru na bicie. Je toho veľa, ale teraz mám čas aj na to,“ hovorí rodák zo Spišskej Novej Vsi, ktorý si počas svojej bohatej kariéry zachytal aj na Cypre, v Maďarsku, Česku a Škótsku.

Čas sa akoby trochu zastavil, čo nie je na škodu pri inom momente. „Praktizujem dýchacie cvičenia podľa metódy Wima Hofa, ktorý dokázal neskutočné veci a oslovil ma. Pomáha mi. Býval som v detstve a mladosti dosť často chorý. Odkedy sa tomu venujem, vážne chorý som nebol,“ hovorí Pavol Penksa.

Dodržiava všetky nariadenia. „Mohol by som zúfať, že som sám a verte, že to nie je ľahké. Komunikujem s kamarátmi a rodinou cez telefón i sociálne siete. Našťastie, žijeme v 21. storočí…,“ hovorí stále slobodný Pavol Penksa. Má 34 rokov, na jazyk sa preto natíska logická otázka. „Jaj, že mám svoj vek? To počúvam od svojich 23 rokov,“ smeje sa 193 centimetrov vysoký brankár. „Som rodinne založený a túžim po rodinke. Zatiaľ to však vychádza tak, ale nezúfam si. Čo má prísť, to príde,“ už vážnejšie dodáva Pavol Penksa.

NA JEDNEJ LODI

Aj v ŠKF iClinic Sereď sa nevyhnú znižovaniu platov hráčov, hoci zatiaľ ešte konkrétne čísla na papieri nie sú. Kabínu zastupujú Tomáš Hučko a Ľubomír Michalík. „Vedenie klubu robí všetko pre to, aby sa ligový futbal v Seredi udržal. My hráči zas chápeme špecifickú situáciu, ktorá nastala. Obe strany sú na jednej lodi,“ povedal nám Ľubomír Michalík.

Zdroj: Denník Šport

Autor: Mojmír Staško

Foto: Martina Radošovská