V 1. kole nadstavbovej časti v skupine o udržanie sa sme remizovali v Senici 1:1. Tento výsledok znamená, že náš súper zo Záhoria nás nezdolal ani v treťom tohtosezónnom vzájomnom meraní síl. Niekomu sa bod môže máliť, má však pre nás významnú cenu – od posledného FK Pohronie nás dostal na 7- bodový náskok a v nedeľu, po prípadnom víťazstve práve nad mužstvom zo Žiaru nad Hronom, si môžeme definitívne zaistiť miestenku pre ďalší ročník Fortuna ligy.

47- ročné čakanie na víťazstvo

Kronikár futbalovej Senice pán Jozef Komorný sa zmienil, že Senica nad Sereďou naposledy zvíťazila na jeseň 1973. Pred zápasom tak čakala na zdolanie nášho klubu dlhých 47 rokov. Je to zaujímavý ukazovateľ, ktorý veríme, ešte natiahneme.

V sobotu to však nebol až taký jednoznačný zápas. Senica, aj keď má užší káder a v jej mužstve nájdeme množstvo dorastencov, má svoju kvalitu. Hlavne v hráčoch z Nigérie, ktorí sú rozdieloví a na pomery našej ligy veľmi zaujímaví. Peter Moses, Samson Akinyoola či Joss Didiba to v zápase náležite dokumentovali. Bol to však zápas o nás.

Vyvíjal sa pre nás výborne, keď sme sa pomerne skoro, už v 14. min dostali do jednogólového vedenia. Center Alexa Ivána prepadol až na zadnú žrď, kde s jeho doklepnutím do bránky domácich nemal problém Matej Vuk. „Dobre zahratá situácia. Veril som, že sa lopta ku mne môže dostať. Rýchly gól nám pomohol, v prvom polčase sme hrali podľa mňa dobre. Mrzí ma, že sme nedali druhý gól, veľkú šancu na navýšenie skóre som mal po peknej prihrávke Ivána, ale lopta mi nesadla na kopačku a išla mimo. Napokon domáci krátko pred polčasom vyrovnali,“ hovoril o zápase Matej Vuk. Pre kmeňového hráča HNK Rijeka, ktorý je u nás na hosťovaní do konca sezóny, išlo už o 3. gól vo Fortuna lige.

Vyrovnanie Záhorakov prišlo v pre nás nešťastnom momente zápasu. Pred odchodom do polčasových kabín. Domáci to zohrali skvele. Peter Moses akciu sám rozbehol aj sám zakončil. Bežala 45. min a my sme nemali poriadok vo vlastnej šestnástke. Situáciu ešte viac dokresloval fakt, že domáci hrali bez Tentona Yenneho, ktorého ošetrovali mimo hracej plochy a bolo ich tak na ihrisku 10.

Tomáš Hučko: Tŕpli sme do konca

V druhom polčase sme nepodali úplne optimálny výkon. Domácich 3-5-2 sme len veľmi ťažko prekonávali, z výnimkou zakončení Mateja Vuka a Alexa Ivána sme neohrozovali Vorelovu bránku. Skôr sme mali starosti pred tou svojou. Vrásky na čele nám robil hlavne rýchlonohý Peter Eneji Moses. Napokon z toho bola remíza, s ktorou môžu byť spokojné obe mužstvá.

Kapitán Tomáš Hučko duel zhodnotil nasledovne. „V prvom polčase sme mali vyťažiť viac z našich možností a streliť viac gólov. Mohlo byť po zápase. Po zmene strán boli domáci Seničania v niektorých fázach hry lepší. My sme tiež zahrozili, ale platí, že sme tŕpli až do konca. Hlavne pri poslednej šanci, ktorú mali domáci v nadstavenom čase, ale podržal nás brankár Kanuric. Po vynútenej prestávke, ktorá trvala viac ako 3 mesiace to bolo náročné. Na tribúnach bolo pár divákov a verím, že sa opatrenia časom uvoľnia a bude ich na tribúnach čoraz viac,“ hovoril.

Hlavný tréner A- tímu Peter Lérant na tlačovej konferencii poznamenal: „Myslím si, že sme videli dobré stretnutie, na oboch stranách bolo dosť šancí. Po prvom polčase sme mohli vyhrávať aj vyšším rozdielom, no namiesto toho sme v jeho závere zbytočne inkasovali. Nakoniec sa po dlhej korona pauze zrodila spravodlivá remíza. Ďalšie výsledky nám zahrali do kariet, v nasledujúcom kole tak môžeme potvrdiť definitívu v najvyššej súťaži pre nasledujúcu sezónu.“

Je to tak, brehy záchrany sú čoraz bližšie k videniu. K definitívnej záchrane nám postačí jediné – zdolať v 2. kole skrátenej nadstavby v Zlatých Moravciach FK Pohronie. Pozor však, nepôjde o ľahký zápas. Pohronie bojuje o ligový život, o vyhnutie sa baráži a bude vzdorovať. A skutočnosť je aj taká, že ak by sme nebodaj prehrali, sme po uši v záchranárskych bojoch. Preto sa na nedeľňajší zápas musíme stopercentne zmobilizovať a predviesť v ňom čo možno najlepší možný výkon. Kvalitu a odhodlanie na to máme. Dôveru v mužstvo tiež. Tak si to nepokazme.

Autor: Miroslav Čief

Foto: MediaSen