ŠKF Sereď – FC Spartak Trnava 2:6. Bohužiaľ pre celý seredský futbal, takýmto výsledkom sa skončil sobotňajší zápas v Zlatých Moravciach. Dá sa povedať, že sa na nás v tomto stretnutí 16. kola Fortuna ligy zrútilo úplne všetko. Skorý inkasovaný gól, neskôr vlastný gól, ktorý vlastne ani gólom nebol. Nadôvažok ďalší vlastenec, k tomu červená karta a dokopy 6 inkasovaných gólov – to všetko sme museli prehltnúť ako horkú pilulku. V našej krátkej ligovej histórii si azda nepamätáme zápas, v ktorom sa proti nám otočilo toľko negatívnych udalostí. A to sme si mysleli, že po stredajšom víťazstve nad Dunajskou Stredou a prerušení 9-zápasovej série bez víťazstva máme to najhoršie za sebou. Mýlili sme sa.

Veľká nespokojnosť

Víťazstvo v dohrávke 12. kola Fortuna ligy nad DAC 1904 Dunajská Streda môžeme pokojne označiť za veľkolepé. V našom meradle reality tomu tak bolo. Tri body sme už nutne potrebovali, navyše sme sa k nim dopracovali po tímovom, poctivom a ťažko odpracovanom výkone. Dodali nám impulz do žíl, nové sily a akiste sčasti vrátili predtým nalomené sebavedomie. Do ďalšieho zápasu sme tak išli s vierou a túžbou napodobniť úspech, síce sme vedeli, že v sobotu proti Spartaku Trnava nás nečaká nič jednoduché. Trnava má svoju kvalitu. Svoje spiace individuality. Spiace preto, pretože na ihrisku nie vždy dokázali a dokážu naplniť svoj potenciál – myslené v dobrom. V našom predzápasovom preview sme hlavne pri Saymonovi Cabralovi a Yann Yaovi napísali, že sú to síce kvalitní hráči, ale nemajú „čísla“. Podobne ako pri Yusufovi Bamidelem. V štatistickej kolónke im chýba väčší počet gólov či asistencií. Priznávame sa, že pri písaní tých riadkov nám prebehlo mysľou, nech si to len neodskáčeme my v Seredi. Pretože bolo len otázkou času, kedy to Trnava „rozbalí“ naplno. V sobotu to rozbalila.

Bohužiaľ, zápas so Spartakom sme hrubo nezvládli. Valilo sa to na nás zo všetkých strán. Pripadali sme si ako plávajúca loď, na ktorej vznikajú trhliny a začína do nej zatekať z každého smeru. Bez vykartovaného Miloša Lačného tréneri postavili na hrot Roka Jureškina, inak sme ostali verní zostave, ktorá zdolala DAC. Zápas bol však od prvých minút iný, ako ten predošlý. Ráz mu udal skorý gól Trnavy, ktorý bol ako z učebnice. Po našej nepresnej rozohrávke potiahol loptu Yann Yao a z ľavého krídla poslal strieľaný center, ktorý na zadnej žrdi gólovo „zavrel“ strelou z prvej Brazílčan Saymon Cabral. Pekná akcia hostí – 0:1. Z tohto sme sa ešte mohli výsledkovo dostať.

V 10. min. sa však stalo niečo, čo nemá v slovenskej lige obdobu. Z rohového kopu centroval loptu Peter Kolesár, tá si našla priestor, v ktorom stál Bankole Olawale Adekuoroye – ten, síce s dobrým úmyslom, lež chybne hlavičkoval na vlastnú bránku. Mathew Yakubu tento pokus zlikvidoval a z tribúny, aj z televíznych kamier sa zdalo, že sa tak stalo ešte pred bránkovou čiarou. Čiže po lopate – gól nikto nevidel. Všetci, okrem hlavného rozhodcu Ladislava Prešinského a jeho asistenta Tomáša Somolániho. Gól, nazvime ho fantómov gól, uznali – 0:2. 

Razom vznikla na našej lodi rana, ktorú už nešlo zaceliť. Začali sme sa potápať výsledkovo i mentálne. „V prípade, že asistent rozhodcu si nie je istý, že padol gól, nemal by dávať hlavnému rozhodcovi signál,“ hovoril po stretnutí tréner ŠKF Sereď Peter Lérant a pokračoval. „Potom, keď sme sa pred začiatkom druhého polčasu stretli na trávniku, spýtal som sa ho, či si ten moment pozrel na videu. My sme totižto už mali informáciu, že lopta celým objemom neprešla za bránkovú čiaru. Vtedy mi povedal, že ho to mrzí a že si v tej chvíli bol istý svojim rozhodnutím. Sám priznal, že to gól nebol,“ pokračoval.

Nanešťatie, sumár nepriaznivých okolností v zápase pokračoval. Tréner Peter Lérant akiste šípil, že náš výkon je podpriemerný a nemáme svoj deň, a tak sa rozhodol v 30. min. pre dvojité striedanie. Na ihrisko prišli Denis Potoma s Martinom Slaninkom, v zápase skončili Martin Mečiar s Filipom Tatranským. Kalich horkosti sme si však ešte len mali vypiť. A vypili sme si ho do dna na konci polčasu. Najprv nešikovne zahral loptu na roh „nešťastník“ zápasu Adekuoroye. Následne z neho prišiel center, ktorý škrtol hlavou kapitán Ľubomír Michalík a lopta sa tretíkrát zatrepotala v seredskej sieti. Prvopolčasová nočná mora. Ale žeby koniec? Zďaleka nie! V 45. min. dostal Bankole Olawale Adekuoroye po súboji v strede poľa druhú žltú a tým pádom červenú kartu a oslabil náš tím. Naša nádej na dobrý výsledok zhasínala ako svieca. Úplne zhasla v nadstavení prvého polčasu, keď strelu Martina Bukatu z hranice šestnástky Mathew Yakubu vyrazil len pre seba a Saymon Cabral sťaby číhajúci dravec dorazil loptu do siete – 0:4.

Stavať na pozitívnom 

Očakávalo sa, že sa druhý polčas bude len dohrávať. O výsledku bolo rozhodnuté, navyše sme hrali v číselnom oslabení. K tomu sa zdalo, že na zvrat sme nemali patričné fyzické a psychické sily. Bolo to skutočne tak, úlohou číslo jeden tak bolo už viac neinkasovať a neschytať prípadný debakel. Hráči Spartaka však boli pri chuti. Hrali rýchlo, kolmo a nachádzali štrbinky v našom defenzívnom postavení. V 68. min. to nebola štrbinka, ale pred Bamidelem sa otvorila doslova diaľnica, po Yaovej prihrávke do nej Yusuf vbehol, potiahol si loptu pred Yakubuho a v zakončení nepovedal nie. Z našej strany to bol už len boj o prijateľný výsledok. Hlavy sme zdvihli po góle žolíka Pankaričana. V 87. min však prišiel šiesty gól Trnavy, pri ktorom si Erik Pačinda naviedol loptu na svoju ľavačku a strelou k bližšej žrdi zvýšil už na 6:1 z pohľadu hostí. Čo Trnava vystrelila na bránku, to skončilo v sieti. Kozmetickú podobu výsledku dala krásna akcia Pankaričana, ktorý sa v pokutovom území zbavil dvoch protihráčov a s prehľadom znížil – 2:6. Hrozivý výsledok.

Tréner Peter Lérant zápas hodnotil nasledovne: „Bol to za šesť dní náš tretí zápas. Vedeli sme, že po Dunajskej Strede nebude ľahké pripraviť hráčov na takýto duel. Bol to pre nás šesťbodový zápas, a žiaľ, po chybe v stredovej zóne sme inkasovali prvý gól. Celý zápas ovplyvnila situácia, o ktorej si myslím, že nebola gólová. Keď sme unavení a poškodení, je ťažké sa vracať do zápasu. V tomto prípade sa ukázalo, že raz si hore a raz dolu a po zápase s Dunajskou Stredou ukázali niektorí hráči svoj limit a Trnava v efektivite urobila maximum.“

Po takomto výsledku zvyknú „padať“ hlavy a kritika sa valí zo všetkých strán. Čo však na tomto mieste adresujeme hráčom? Nič. Nič negatívne. Sú to dobrí, poctiví chalani, pracujúci v skromných podmienkach. Sú dobré mužstvo, dobrý tím. V poslednom období boli fackaní negatívnymi výsledkami a keď sa už-už zdalo, že zdvíhajú po víťazstve nad Dunajskou Stredou hlavu, prišiel od života tvrdý futbalový knokaut. Momentálne tak potrebujú vedieť, že za nimi niekto stojí. Stoja za nimi priaznivci Serede, stoja za nimi ľudia v klube. Myslíme si, že síce sme v sobotu utŕžili ťažký výsledkový direkt, vieme a chceme sa z neho dostať. Musíme len stavať na pozitívnom myslení a viere v seba. Už v sobotu v Žiline sa môžeme rehabilitovať a tí istí hráči, ktorí dostali šestku od Trnavy, môžu byť namočení v ďalšom prekvapivom výsledku pre celú slovenskú futbalovú verejnosť. Chalani, veríme vám a hlavy hore. SEREĎ DO TOHO!

Autor: Miroslav Čief

Foto: Jozef Bedej